Kamenná múčka – viazač CO2!

February 16, 2026

Boj proti otepľovaniu pomocou kamennej múčky

Ak by sme poľnohospodársku pôdu vo veľkom „hnojili“ rozdrvenou horninou, mohli by sme z atmosféry odstrániť veľké množstvá uhlíka. Teoreticky.

Aby sme obmedzili globálne otepľovanie na dva stupne Celzia, už nestačí do roku 2050 zastaviť emisie skleníkových plynov. Budeme musieť uhlík z atmosféry aj odstraňovať. Rozsýpaním rozdrvenej kamennej múčky na poľnohospodárske pôdy by sme podľa výpočtov medzinárodného tímu vedcov v časopise Nature mohli každoročne odstrániť z ovzdušia od pol do dvoch miliárd ton _CO2.

Konkrétne ide o horniny, ako je čadič, ktoré obsahujú kremičitany. Tieto minerály pri zvetrávaní vo vlhkých podmienkach reagujú s _CO2 zo vzduchu. Pri tom sa uhlík mení na hydrogénuhličitanové ióny (^HCO3-), ktoré sa napokon cez dažďový odtok dostávajú do oceánu. Tam sa časť uhlíka ukladá ako uhličitan vápenatý (_CaCO3) v schránkach, kôrovcoch a koraloch a po ich odumretí napokon na morskom dne.

„V prírode je tento proces veľmi pomalý,“ povedal biológ Ivan Janssens (UAntwerpen), ktorý na štúdii spolupracoval. „No zvetrávanie môžeme urýchliť tým, že horninovú drť pomelieme na jemno, čím umožníme väčšiemu množstvu kremičitanov reagovať s _CO2.“ Vedci v tomto prístupe vidia spôsob, ako vo veľkom odstraňovať uhlík z atmosféry a tým spomaliť globálne otepľovanie.

Bez konkurencie

Podľa ich výpočtov je potenciál tejto techniky najväčší v Číne, Spojených štátoch a Indii — krajinách s veľmi rozsiahlymi poľnohospodárskymi plochami a zároveň s najvyššími emisiami skleníkových plynov. V Európe sú možnosti obmedzenejšie pre menšiu poľnohospodársku výmeru. Napriek tomu by päť krajín s najväčším potenciálom — vrátane Nemecka, Španielska a Poľska — mohlo zo vzduchu odstrániť približne tretinu európskeho ročného _CO2.

„Veľkou výhodou je, že si nemusíte vyberať medzi využitím pôdy na potraviny, energetické plodiny alebo les,“ biológ Ivan Janssens (UAntwerpen)

Vedci upozorňujú, že potenciál urýchleného zvetrávania je podobný ako pri známejších metódach, napríklad pri (znovu)zalesňovaní, zvyšovaní obsahu organickej hmoty v poľnohospodárskych pôdach a pestovaní energetických plodín v kombinácii so zachytávaním a ukladaním uhlíka. „Veľkou výhodou je, že tu nedochádza ku konkurencii o pôdu,“ hovorí Janssens. „Nemusíte si vyberať medzi využitím pôdy na potraviny, energetické plodiny alebo les. Na „hnojených“ pôdach totiž môžete naďalej pestovať potraviny. Keďže zároveň pridávate aj ďalšie stopové živiny, ako je zinok a selén, a keďže minerály pomáhajú aj proti stresu zo sucha a okysľovaniu, dokonca očakávame pozitívny vplyv na produkciu potravín.“

Tehla a betón

Táto technika nie je úplne nová. Kamenná múčka sa už používa aj ako pôdny kondicionér v ekologickom poľnohospodárstve, okrem iného. „Rozdiel je v rozsahu,“ hovorí Janssens. „Uvažujeme s ročnou dávkou 40 ton na hektár.“ Odkiaľ by sa vzalo toľko kamennej múčky? „Nie je zámerom ťažiť na tento účel cielene obrovské množstvá hornín s obsahom kremičitanov,“ uviedol Janssens. „No po celom svete sú dostupné veľké množstvá drte ako vedľajší produkt ťažby. Použiť sa dajú aj niektoré zvyšky z kovopriemyslu a dokonca aj rozdrvená tehla a betón sú úplne použiteľné.“

Koľko by to stálo? Vedci odhadli, že v závislosti od nákladov na prácu a energiu v jednotlivých krajinách by odstránenie jednej tony _CO2 zo vzduchu urýchleným zvetrávaním stálo 75 až 250 $ a že tieto náklady by klesali s tým, ako by sa technika rozšírila. Podľa odhadov Svetovej banky bude cena za vypustenie jednej tony _CO2 do roku 2050 na úrovni 100 až 150 $. V takom prípade by sa technika na mnohých miestach stala výnosnou — najrýchlejšie v rozvíjajúcich sa krajinách, ako sú India, Čína, Indonézia a Brazília.

Veľká neistota

Vedci určili potenciál urýchleného zvetrávania na základe laboratórnych skúšok a modelov. Laboratórne skúšky zahŕňajú napríklad sledovanie, ako rýchlo horniny zvetrávajú v substrátoch v kvetináčoch a koľko uhlíka sa pritom ukladá. Modely okrem iného zohľadňujú rozlohu poľnohospodárskej pôdy a blízkosť vhodnej horniny — nemá veľký zmysel prevážať horninovú drť tisíce kilometrov. „Neistota je obrovská,“ priznáva Janssens. „Súrne potrebujeme poľné pokusy, aby sme lepšie pochopili, ako rýchlo tieto procesy v praxi prebiehajú a ako ich môžeme urýchliť.“

„Aj keby sme do roku 2050 znížili _{CO2 emissions} na nulu, už nedokážeme udržať otepľovanie pod dvoma stupňami Celzia,“ povedal Janssens. „Na to by sme museli zo vzduchu odstrániť prebytočný _CO2. Podľa IPCC až 10 miliárd ton ročne v druhej polovici tohto storočia. Budeme na to potrebovať všetky možné metódy. Čím skôr s tým začneme, tým menšia je pravdepodobnosť, že otepľovanie prekročí nebezpečné body zlomu.

Organifer kamenná múčka

V našom sortimente máme rôzne druhy kamennej múčky. Preto aj lávová múčka – čadičová múčka aj lávový prach obsahujú kremičitany a prispievajú k viazaniu CO2.